Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia komančovia s hrôzou zistili, že len na území bývalého okresu Spišská Nová Ves je viac ako dvetisíc hektárov nesocializovanej poľnohospodárskej pôdy, ktorú obrábali súkromní majitelia. No hrôza!... A tak sa začala ďalšia etapa socializácie poľnohospodárstva – päťdesiate roky v priamom prenose. Ľudia v Hnilci si museli začať zvykať na pojazdnú predajňu Jednoty, nosiacu do obce produkty dovtedy vyrábané doma, a medzi Uložou a Oľšavicou sa rozložili buldozéry, bagre, traktory, ktoré začali obrovskú ofenzívu proti prírode – premenili krajinu smrekovcových hájov na lány oráčin, potoky spútali do prefabrikátových kanálov, prameniská a mokrade prekryli jednotiacou vrstvou hliny. Pre väčšinu bežných ľudí to bol dôkaz víťazstva človeka nad prírodou, dôkaz sily socialistického poľnohospodárstva schopného dorábať chlieb náš každodenný napriek neprajnosti rozvratných kapitalisticko-imperialistických síl. Niektorí sme to vnímali ako ničenie krajiny, ako likvidáciu prírodných biotopov, heslom dňa však vtedy bolo – na vŕbe klobása nenarastie! a tak akékoľvek ohľady na prírodu neboli namieste. Pramenná oblasť Torysy sa zmenila na nepoznanie, vlásočnice tejto rieky vytekali z melioračných kanálov.

Veľa vody pretieklo Torysou, kým sa tento obraz začal meniť. Družstevníci postupne uznali, že Oľšavica nebude obilnicou Slovenska, miesto ideologických nastúpili neúprosné zákony trhu a trhovej ekonomiky a tretí sektor dokončil demoláciu socialistických snov. Inštitút aplikovanej ekológie Daphne prišiel do tohto kraja s projektom revitalizácie pramennej oblasti Torysy a po mnohých vyjednávaniach, presviedčaniach a postupnom získavaní miestnych ľudí pre zmenu v krajine a myslení začal realizovať zaujímavý projekt. Myslím, že veľkou mierou k zmene myslenia prispeli i dovtedy nevídané prívalové dažde, ktoré z jarka žabe po oči urobili prívalovú vodu, čo zaplavila obec, narobila škody, odniesla majetok, pôdu a ilúzie o bezpečnom živote na brehu malého potôčika.

Neviem ako kde, ale v našich končinách rozhodne nie je bežné, aby družstevníci boli ochotní rozčleňovať lány oráčin či osievať trávne protierózne pásy okolo tokov. Tým sa to na Oľšavici začalo. Pokračovalo to výsadbou brehových porastov okolo tokov, ktorých revitalizácia nebola plánovaná, sanáciou strží výsadbou vŕbových odrezkov a výstavbou polyfunkčnej hrádze s hlavnou protizáplavovou funkciou. Potok nad nádržou bol prevedený do časti pôvodného koryta, ktoré sa zachovalo po jeho regulácii, no a tú zvyšnú časť dnes začala upravovať spomínaná udeeska.

Šikovný mobilný stroj svojou lyžicou postupne strhával oba brehy kanála a zasypával zeminou napriamené koryto. Nie je to žiadna veda, je to postup odskúšaný na mnohých miestach v susedných Čechách, kde majú s revitalizáciou tokov bohaté skúsenosti. Zo zahĺbeného koryta sa tak stane plytká depresia, v ktorej si voda nájde nanovo svoje miesto. Na jar novovzniknuté brehy osadíme vŕbami a jelšami a naštartovaný proces bude ďalej menežovať sama príroda. Videli sme to aj dnes – v časti pôvodného meandra, kde sme pustili vodu zahataním melioračného kanála, je po štvrťroku stabilizované koryto meandrujúceho potoka.

Stál som na brehu kanála, hľadel na ten stroj a čakal podvedome, že na blízkej ceste zastane auto a vybehne z neho nejaký vrieskajúci činovník, ktorý sa začne vyhrážať sankciami. Celý život som čelil takým situáciám a nechcel som veriť, že sa čosi zmenilo. Celá akcia však bola prejednaná, odsúhlasená, s regulérnym povolením. Na brehu stál s nami osvietený starosta obce, ktorý si dáva záležať na každom detaile prebiehajúceho procesu. Jeho posledným činom bola kúpa mulčovača, ktorým popri prácach v obci bude udržiavať porasty v povodí potoka.

Odchádzali sme a mne boli zrazu ľahostajné všetky politické šarvátky, privatizačné spory, nadávky a ohovárania, ktorými sa častujú predstavitelia tohto štátu a ktoré ma inokedy vynášajú z miery. Dôležitá je Oľšavica. Tam je ozajstný život, tam sú ozajstné problémy, ktoré sa riešia. Vďaka všetkým, ktorí sa o to zaslúžili.

Začalo to výsadbou protieróznych pásov

Takto vyzerala dolná časť potoka pred revitalizáciou

Po prevedení do pôvodného úseku koryta,

kde už dnes meandruje v stabilizovanom koryte.

Výstavba hrádze

Ruka v ruke s revitalizáciou prišla z iniciatívy miestnych úprava studničky na brehu potoka pod hrádzou

Ďalšia časť pôvodného koryta,

ktoré dnes upravuje rýpadlo a pripravuje ho pre prirodzenú činnosť vody.


Foto M. Barlog