Drienčanským krasom

Autor: Milan Barlog | 29.8.2007 o 16:08 | Karma článku: 9,71 | Prečítané:  3694x

Strávil som víkend na Teplom vrchu a keďže neholdujem povaľovaniu na pláži, hneď počas prvých dvoch hodín pobytu som úplne vyčerpal všetky možnosti tamojšej zábavy. Opustil som teda pláž a vybral som sa do neďalekého Drienčanského krasu. Keďže sa mi podarilo zlákať aj časť osadenstva, spojili sme príjemné s užitočným.

Drienčanský kras leží v Revúckej vrchovine, západne od Slovenského krasu a južne od Muránskej planiny, rozprestiera sa medzi obcami Drienčany, Hrušovo, Striežovce, Španie pole, Hostišovce a Budikovany. Je to málo známe krasové územie, čo však neznamená, že by bolo menej významné, atraktívne či vzácne. Časť z neho môže návštevník vidieť na trase náučného chodníka, prechádzajúceho z Teplého vrchu cez Drienčany ochranným pásmom Malej Drienčanskej jaskyne.

Ráno na Teplom vrchu.

Pohľad na južnú časť Drienčanského krasu za obcou Drienčany v oblasti Holého vrchu, v strede opustený vápencový lom.

V stepnej časti Holého vrchu sme medzi škrapmi našli dokonale maskovaného koníka modrokrídleho. Kým sa hýbal, bol ako-tak viditeľný, no keď zastal, okamžite zmizol z povrchu zemského.

Jedna zo zastávok materiálovo a výtvarne celkom dobre riešeného chodníka v zalesnenej časti územia.

Aj keď to zo snímku nie je veľmi badateľné, mladý lesný porast pokrýva rozsiahlu krasovú jamu – závrt.

Lesné porasty sú netvárne, ako už na extrémnych terénoch zvyknú byť. V minulosti boli intenzívne využívané, čoho následkom sú dnes často mladé, monotónne porasty. Nájdeme v nich aj mohutné jedince dubov, jaseňov či líp.

Chodník nás zaviedol pred vchod Veľkej Drienčanskej jaskyne. Našli sa v nej zvyšky jaskynného medveďa i stopy po ľuďoch neolitu a bronzovej doby. Dlhá je 50 metrov a žije v nej 11 druhov netopierov, kvôli ktorým je vstup do jaskyne zakázaný.

Kým sme od jaskyne zbehli k riečke Blh, zotmelo sa, zahrmelo a spustil sa výdatný dážď.

Statná papraď perovník pštrosí, ktorej výskytom je údolie Blhu významné, naozaj pripomína perá pštrosieho chvosta.

V hustnúcom lejaku nám ukázal chrbát aj mohutný pavúk pokútnik tmavý, ktorý si hovel uprostred svojej nálevkovitej siete. Častejšie ho nájdeme v ľudských príbytkoch, v prírode obýva skalnaté partie. Aj tento mal svoju sieť v machu na skalách nad úrovňou Blhu. Pri pohľade naň som si spomenul na opis z knihy známeho českého arachnológa Jana Buchara, podľa ktorého dĺžka tohto pavúka medzi koncami natiahnutých zadných a predných nôh môže dosiahnuť 13 – 15 cm...

Po pár metroch nás náučný chodník doviedol do Malej Drienčanskej jaskyne, ktorej priestorom prechádza a v ktorej sme dočkali koniec búrky. Jej dnešná známa dĺžka je 78 m. V dobe bronzovej pred 2500 rokmi ju obývali ľudia kyjatickej kultúry, využitá bola aj v stredoveku počas husitských nájazdov. Otvory na snímke nás však posúvajú ešte hlbšie do histórie, do doby vzniku jaskyne – podzemný tok, ktorý jaskyňu vymodeloval, sa tu rozvetvil do podzemnej delty.

Búrka prehrmela, vonku sa rozvidnelo. Obklopoval nás dažďom oživený lužný a sutinový les.

V údolí Blhu je vlahy dostatok, balvanité škrapy sú porastené machmi, les je svieži. Trocha vyššie vo svahu je však len vyprahnutá step, zožltnutá tráva, vyschýnajúce duby, hlohy, trnky s vyschnutými plodmi.

Kotúč poľný je typickou stepnou rastlinou, ktorá môže byť na pasienkoch až nepríjemnou burinou. Je pichľavá, dobytok ju nespása, nič jej nebráni v šírení. Je to typický stepný bežec – vietor odlomí celú rastlinu tesne nad zemou a kotúľajúc ju ženie po pasienkoch, pričom sa uvoľňujú semená.

Poslednou zastávkou náučného chodníka sú krasové jazierka nad Drienčanmi, ktoré však boli v horúcom lete úplne vyschnuté a od okolitej vyprahnutej krajiny sa odlišovali len vlhkomilnou vegetáciou.

Trasa náučného chodníka sa okľukou vracia späť do obce Drienčany. Cestou ešte prejdeme okolo zaujímavých slnečných hodín, vybudovaných v roku 2005.

Samotná obec Drienčany je zaujímavá, nájdeme tu mnoho pamätihodností, no aj súčasný vzhľad obce dáva tušiť, že tamojší ľudia majú záujem na spoločenskom živote a turistickom využití miestnych zaujímavostí i okolitej prírody.


Záujemcovia môžu stráviť na 7,5 km dlhej trase náučného chodníka príjemné dopoludnie či popoludnie. Je vedený nenáročným terénom, no treba dávať veľký pozor na značenie, ktoré je na niektorých miestach neprehľadné a nedostatočné. Niektoré panely sú poškodené, celkovo chodník chátra a zaslúžil by si rekonštrukciu a starostlivosť. Najmä vzhľadom k tomu, že ho Slovenská agentúra životného prostredia ponúka v rámci činnosti svojho strediska environmentálnej výchovy Drieňok Teplý vrch na enviroturistiku. 

Okolie nádrže Teplý vrch.

Západ slnka nad Teplým vrchom.

S použitím textov tabúľ náučného chodníka Drienčanský kras.

Foto M. Barlog

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

November živý ako nikdy (píše Michal Havran)

Ľudí neviedla naivita, ale realizmus.


Už ste čítali?