Bijacovce

Autor: Milan Barlog | 3.7.2008 o 23:34 | Karma článku: 14,15 | Prečítané:  5366x

- malá obec na úpätí Levočských vrchov, na dostrel od Spišského hradu, s ktorým ho spája historická cesta. Neskorobarokový kaštieľ s rozsiahlym parkom, jednoloďový, pôvodne románsky rímskokatolícky kostol, ale aj unikátne stodoly, dodnes zachované v dvoch radoch na okrajoch obce – to sú zaujímavosti, ktoré môže obec ponúknuť svojim návštevníkom. No a potom je tu ešte jedna temer neuveriteľná vec, o ktorej som sa dozvedel až dnes.

Stál som na kraji miestnej komunikácie, prepájajúcej Bijacovce s blízkymi Ordzovanmi, keď popri mne prefrčal malý traktorík s prívesom. Traktor šoféroval statný Róm, ďalší dvaja sedeli za ním na okraji kopy odpadu, naskladanej na prívese. Neďaleko mňa zastali na okraji cesty a ja som už tušil, čo sa bude diať ďalej. 


Chlapík za volantom zacúval prívesom na okraj cesty a ďalší dvaja začali zhadzovať náklad dole svahom. Keď som podišiel bližšie, zistil som, že celý svah je pokrytý hrubou vrstvou odpadkov. Chlapi si ma príliš nevšímali, ignorovali môj fotoaparát. Dal som sa s nimi do reči. Vysvitlo, že sú z obce, pracujú v rámci aktivačných prác a s traktorom ich poslal – starosta. Keď som s ním neskôr telefonicky hovoril, potvrdil svoj príkaz s tým, že išlo len o zasypávanie povrchu skládky, s ktorou si nevie dať rady a ktorú neustále zväčšujú obyvatelia obce. Podľa neho išlo len o pozhrabovanú starú trávu z verejných priestranstiev v obci.

Nuž, to, čo som videl ja, malo dosť ďaleko od starej trávy – bola to úplne regulérna kopa odpadu so starými PET fľašami a rôznym drobným haraburdím. Odhliadnuc od toho, že zo zákona má obec povinnosť biologický odpad kompostovať a PET fľaše patria do separovaného odpadu, takýto spôsob „likvidácie“ skládky mi pripadá dosť čudný, aj keď na Slovensku ide o najpoužívanejší spôsob.


Pohľad na časť skládky, v pozadí vidno Spišský hrad s geoglyfom, ktorý v poslednej dobe vyvolal vášnivé diskusie, no miestni politici si od neho sľubujú turistický raj na Zemi. S kopami odpadu v jeho širokom okolí nepomôže regiónu ani desať geoglyfov.


Skládka, v pozadí Bijacovce


Skládka je sypaná do suchého koryta prítoku Ordzovanského potoka, ktoré pôvodne pokračovalo aj nad cestou. Dnes už z neho nájdete len plochu zarastenú burinou – celé koryto je zasypané odpadom, ktorý tu Bijacovčania sypali roky dozadu. Tradícia nepustí – vrchná časť starej skládky je stále „aktívna“ a stále na ňu niekto niečo prisype. Horný okraj skládky je asi sto metrov nad cestou a ešte vyššie nad ním je starý lom, do ktorého tiež občas zablúdi človek s IQ výrazne nižším ako priemer. No miesta tu už veľa niet – asi aj preto začali „ľudia“ sypať odpad do koryta pod cestu. Tam je zatiaľ miesta dosť – koryto je pol kilometra dlhé, Bijacovčania tu môžu voziť svoje odpadky ešte roky rokúce.

Róm – šofér, vidiac môj fotoaparát, mi poradil, aby som zašiel do rómskej časti za kostolom, tam že je skládka omnoho väčšia. Nemusel mi to hovoriť dvakrát. Keď prejdete v Bijacovciach po východnom okraji plnom honosných domov, okolo vynoveného kostola s príjemným moderným prostredím a cez rómsku štvrť, ktorá nepripomína geto, prídete na kraj obce s mohutným úšustom.


Tu sa realizuje podstatná časť odpadového hospodárstva obce. Gádžovia bez hany vozia okolo rómskych domov odpadky a hádžu ich do rokliny. Rómske deti dokonca presne vedia, kde má ktorý ujo miesto, z ktorého sype svoj fúrik. Naozaj by ma zaujímalo, čo sa vlastne z obce vyváža legálne...

Celkom sympatická staršia Rómka ma upozornila na ďalšie špecifikum obce, kvôli ktorému má v posledných dobách strach. Na najčerstvejšej časti skládky sa povaľujú – ľudské kosti. Do kostola zamokalo a zeminu z asanačných výkopov stroj vyniesol – kam inam, na čiernu skládku. Aj s kosťami a lebkami ktovieakých mŕtvych. Rómka so smutnými očami riekla, že podľa nej bolo treba mŕtvych znova pochovať. Podľa gádžov môžu kosti predkov spočívať tam, kde v tejto obci končí všetko nepotrebné.

Skoro ráno som stál za Nemešanmi a nasával obraz nádhernej panorámy Spišského hradu so štafážou Braniska.

Poobede som sa ako zmoknutá sliepka vracal späť s pocitom márnosti. Toto je skutočná realita, toto je reálny obraz slovenského vidieka. Žiaden program pre rozvoj, žiadne európske fondy, žiaden minister s lopatou tento obraz nezmení. Zákony sú na smiech a toľko omieľané kompetencie samospráv sú na získanie peňazí navyše, nie na ich reálny výkon.

Bijacovčania, môžete sa hanbiť.

Foto M. Barlog

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Záchranár: Nedá sa pomôcť každému, pri veľkých nehodách musíme stanoviť priority

Záchranár Viliam Dobiáš opisuje, že zranenému najskôr skontrolujú len vedomie, dych a krvný obeh.

Trojica obvinených z vraždy Kuciaka zostáva vo väzbe

Obvinených pred súd predviedli eskorty kukláčov za sprísnených podmienok.


Už ste čítali?