Nezastupiteľné mokrade

Autor: Milan Barlog | 19.5.2009 o 23:12 | Karma článku: 9,52 | Prečítané:  3157x

Ťažko nájdeme na Slovensku organizáciu, ktorá by pre zachovanie a obnovu mokradí urobila viac, než Inštitút aplikovanej ekológie Daphne. Za zdanlivo komplikovaným názvom sa skrýva mimovládna organizácia, ktorá v sebe skĺbila to najlepšie z profesionálnej vedeckej práce a občianskeho nadšenia. Záber záujmov organizácie je rozsiahly a jej činnosť dávno prerástla hranice Slovenska. Od svojho vzniku sa okrem aktívnej environmentálnej výchovy, publikačnej činnosti či zisťovania stavu prírodných hodnôt Slovenska zamerala aj špeciálne na mapovanie, hodnotenie a záchranu našich najcitlivejších a najohrozenejších biotopov, ktorých význam nevie spoločnosť stále doceniť.

Výsledky časti svojej práce prezentovala organizácia Daphne na seminári o menežovaní mokradí, ktorý sa konal v zariadení Sanatórium v Tatranskej Kotline. Seminár priniesol množstvo podnetov pre obhospodarovanie ohrozených a zaznávaných trvalo zamokrených prírodných plôch. Určený bol najmä pracovníkom štátnej ochrany prírody, v ktorých pracovnej náplni je práve ochrana a zachovanie týchto ostrovov biodiverzity v našej krajine.

Už len výber prezentovaných informácií by spôsobil na malej ploche tohto článku problémy. Základnou osnovou seminára bolo predstavenie histórie a súčasného stavu v troch vybraných mokradiach Slovenska, ktoré boli vybrané ako modelové územia pre overovanie metód zisťovania hydrologických parametrov či reakcie fytocenóz na rôzne druhy revitalizačných zásahov a spôsobov obhospodarovania - Národné prírodné rezervácie Abrod na Záhorí, Kláštorské lúky v Turci a Belianske lúky na Spiši pod Tatrami.

Mokrade sú totiž veľmi citlivé ekosystémy, reagujúce často nezvratnými zmenami na mnohé zo zásahov, ktoré v nich naša spoločnosť za posledné polstoročie vykonala - pokiaľ ich cieľom nebolo až úmyselné zničenie, zánik mokrade. Že to bola a je pomerne bežná prax svedčí aj fakt, že do dnešných dní sa zachoval len zlomok bohatstva tohto fantastického sveta z povojnového obdobia.

Dnes je, paradoxne, najväčším nepriateľom mokradí ich ochrana konzervatívnym spôsobom. Vyhlásiť mokraď za chránené územie a zakázať do nej prístup ľuďom je kontraproduktívne. Väčšina vzácnych mokraďných spoločenstiev totiž vznikla vďaka intervencii človeka. Obhospodarovanie vlhkých a zamokrených lúk totiž odoberá z plochy biomasu a zabraňuje jej zarastaniu sukcesným spoločenstvom, ktorým je v našich podmienkach zväčša les. Najcennejšie, najvzácnejšie druhy našich mokradí sú totiž veľmi citlivé na konkurenciu.

No a tu je najväčší súčasný problém. V minulosti boli ľudia odkázaní aj na obhospodarovanie vlhkých plôch. Táto potreba však vznikom veľkoplošného strojového obhospodarovania pôdy zanikla. Dnes už je ručné kosenie pre techniku neprístupných močarín najčastejšie prácou len pre fanatikov, ktorí vidia vo svete mokradí viac než priamy profit.

Našťastie, a to bolo jedným z prínosov seminára, aj dnes existujú spôsoby a technické možnosti na obhospodarovanie mokradí. Vznikli firmy a zastúpenia, ponúkajúce ľahkú techniku na hospodárenie v mäkkých mokrých pôdach, vďaka nášmu členstvu v Európskej únii existuje finančná podpora poľnohospodárov, ktorí na takýchto pôdach hospodária a v neposlednom rade vznikli aj nové spôsoby využitia biomasy z rašelinísk, slatinísk a ďalších podmáčaných spoločenstiev.

Toto všetko bolo predmetom exkurzie, konanej v druhý deň seminára do územia Národnej prírodnej rezervácie Belianske lúky. Vyše 90-hektárový komplex unikátnych lúk sa síce za socializmu v poslednej chvíli podarilo zachrániť pred ťažbou rašeliny, ale odvtedy lúky zarastali a ich cennosť upadala. Vďaka Daphne sa v spolupráci so štátnou ochranou prírody podarilo nájsť súkromného hospodára, ochotného investovať čas, sily a prostriedky do obnovy a udržiavania lúk. Dnes je takáto činnosť bez finančnej podpory nemysliteľná, no v prvom rade treba na ňu hľadieť ako na mimoriadne záslužný počin, ktorý navrátil Belianske lúky medzi klenoty slovenskej prírody.

Tieto lúky boli ešte pred dvoma rokmi zarastené džungľou vysokého tŕstia, bylín, krovín a stromov.

(zväčšiť)

Teraz ich botanici z celého Slovenska obdivujú. Účastníci exkurzie nešetrili superlatívmi a mnohí neváhali skloniť hlavu či celé telo pred majestátom vzácnych klenotov flóry Slovenska v unikátnych spoločenstvách.

K žiadúcemu zamokreniu prispieva aj donedávna unikátny bobor, ktorý po prechodnom vyhynutí začína osídľovať viaceré regióny Slovenska.

Hlavnú zásluhu na obnove niekdajších lúk však má moderná technika. Ľahké traktory so špeciálnymi balónovými pneumatikami s kosačkou alebo mulčovačom zaťažujú pôdu na jednotku plochy menej ako hociktorý účastník exkurzie.

Symbolický obraz - práve vďaka traktoru v pozadí môžu ďalej rásť vzácne rastliny v popredí.

Malá ľahká technika vytvorí malé ľahké balíky pokosenej trávy, ktoré sa ľahšie dajú vyniesť zo zamokrených plôch.

Takto sa dá zabaliť do špeciálnej fólie, v ktorej dokáže zakonzervovaná vydržať viac než pol roka.

No a napokon niečo pre potešenie oka - výber toho najvzácnejšieho a najkrajšieho, čo vedia v tejto dobe Belianske lúky ponúknuť.

Vstavačovec májový.

Prvosienka pomúčená.

Žltohlav najvyšší.

Hviezda močiarov - vachta trojlistá.

Foto M. Barlog

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

To, čo predviedli Nemci a Taliani, je veľká hanba futbalu, tvrdil Hapal

Tréner národného tímu do 21 rokov Pavel Hapal bol plný emócií.

PLUS

Trinásť rokov trpí epilepsiou. Na Slovensku jej nedokázali pomôcť

Návšteva neurológa sa zmenila na sexuálne obťažovanie.


Už ste čítali?