Sezóna húb

Autor: Milan Barlog | 21.9.2009 o 21:52 | Karma článku: 13,67 | Prečítané:  4037x

V tejto dobe sa ortodoxní hubári predbiehajú, kto nazbiera viac. V kurze sú hríby, kozáky, masliaky, rýdziky, bedle... Vyrážajú skoro ráno, prečesávajú zarosené lesy, obiehajú svoje zaručené fleky. Sú presvedčení, že ich pozornosti neujde žiadna huba. A často ani netušia, ako veľmi sa mýlia.

Stačí sa totiž dostať do partie hubárov, ktorí hľadajú huby, čo v lese rastú - aj keď sa to nezdá, je podstatný rozdiel medzi hubami, ktoré v lese nájde bársako dobrý hubár a hubami, ktoré v lese skutočne rastú. Ja som mal nedávno tú česť a hneď v úplne výnimočnom lese, čím čaro a hodnota nevšednej „hubačky" vzrástla.

Na južnom okraji Levočských vrchov nad obcou Ordzovany rastie niekoľko desiatok hektárov nevšedného lesa - pôvodná, prirodzená dubina svieti v mori druhotných, premenených lesov ako klenot. Skôr, než človek vôbec prišiel na Spiš, takéto lesy pokrývali veľké časti Hornádskej kotliny a okraje priľahlých pohorí. Ľudia postupne lesy vyrúbali a vo väčšine tých, ktoré ostali, vysadili v posledných dvoch storočiach borovice a smreky, čím sa lesy úplne zmenili. Pôvodný les ostal zachovaný na troch miestach a ordzovanská dubina je jedným z nich.

Ak človek prehliadne dubáky či kozáky, môže nájsť podivuhodnú humáriu polguľovitú, ktorej chlpatá čiaška dosahuje priemer sotva 7 mm a rastie na zemi medzi opadaným lístím.

Hneď vedľa nájdeme čudesné uško oslie, rastúce jednotlivo, ale najmä v pôsobivých skupinách.

Výlučne na duboch rastie sieťkovec dubový...

...a pečeňovec dubový, ktorý v súlade so svojim menom vyzerá ako čerstvá pečeň. Je to jedlá huba, ktorú som videl prvý krát v živote - tento však vyzeral, ako by už zapáchal a na jedenie vôbec nelákal.

Na báze dubového kmeňa rástli plodnice strapcovky tehlovočervenej.

Z veľkých lupeňovitých húb sme našli napríklad strmuľku inovaťovú...

...jedlú muchotrávku červenkastú...

...i smrteľne jedovatú muchotrávku zelenú.

No skutočné poklady sa skrývali ukryté v takýchto starých pňoch.

Krása obdivuhodnej hlivky vynikne až pri veľkom zväčšení. Veľkosť každej plodničky je okolo 1 mm.

Túto hubku sme zatiaľ neidentifikovali. Priemer klobúka je 4 mm.

Plodničky molízie tmavej majú priemer okolo 2 mm.

A aj keď sa to nezdá, plodničky lachnetky sú ešte menšie.

Plodničky lastúrnika prirasteného majú priemer 4 - 5 mm.

No skutočnými liliputánmi sú tieto miniatúrne hubky, veľké sotva 1 mm.

A aj o existencii zaujímavej zelenice vedia často naozaj len odborníci, ktorí ju hľadajú práve na dubovom dreve.

Za šesť hodín sme v čarovnom lese prešli sotva tristo metrov a úplne nám to stačilo, aby sme si uvedomili, aké hubové poklady les skrýva. Odišli sme s prázdnymi košíkmi, ale kartami v digitáloch plnými obrázkov, hlavami plnými poznatkov a srdciami plnými krásy.

Škoda, že rovnaké porozumenie pre zachovanie pozoruhodného zvyšku našej histórie nemajú lesníci. V nedávnej minulosti sa snažili všetky takéto lesy zniesť zo sveta a nahradiť ich smrekovými a borovicovými monokultúrami. A ani dodnes dochované zvyšky nie sú za vodou - stále je snaha premeniť ich na niečo, čo je z lesníckeho hľadiska užitočnejšie - rozumej ekonomicky výhodnejšie. Záväznosť pravidiel európskeho spoločenstva je u nás na smiech a tak ani vyhlásenie chráneného územia európskeho významu nie je zárukou, že divy ríše húb, viazané na dubový les, prežijú našu malosť a zažiadanosť za peniazmi.

Foto M. Barlog

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Superpočítač kúpili za milióny. Nevyužívali ho, o chvíľu zostarne

Slovenskí vedci vyčíslili škody za nepoužívanie počítača na viac ako milión. Dnes už funguje v poriadku, no čoskoro ho bude treba vymeniť.

KOMENTÁRE

Danko to možno myslel dobre. Nech vysvetlí, ako presne

Naozaj Dankovi nik iný ako Volodin číslo nedal?


Už ste čítali?