Sezóna húb

Autor: Milan Barlog | 21.9.2009 o 21:52 | Karma článku: 13,67 | Prečítané:  3998x

V tejto dobe sa ortodoxní hubári predbiehajú, kto nazbiera viac. V kurze sú hríby, kozáky, masliaky, rýdziky, bedle... Vyrážajú skoro ráno, prečesávajú zarosené lesy, obiehajú svoje zaručené fleky. Sú presvedčení, že ich pozornosti neujde žiadna huba. A často ani netušia, ako veľmi sa mýlia.

Stačí sa totiž dostať do partie hubárov, ktorí hľadajú huby, čo v lese rastú - aj keď sa to nezdá, je podstatný rozdiel medzi hubami, ktoré v lese nájde bársako dobrý hubár a hubami, ktoré v lese skutočne rastú. Ja som mal nedávno tú česť a hneď v úplne výnimočnom lese, čím čaro a hodnota nevšednej „hubačky" vzrástla.

Na južnom okraji Levočských vrchov nad obcou Ordzovany rastie niekoľko desiatok hektárov nevšedného lesa - pôvodná, prirodzená dubina svieti v mori druhotných, premenených lesov ako klenot. Skôr, než človek vôbec prišiel na Spiš, takéto lesy pokrývali veľké časti Hornádskej kotliny a okraje priľahlých pohorí. Ľudia postupne lesy vyrúbali a vo väčšine tých, ktoré ostali, vysadili v posledných dvoch storočiach borovice a smreky, čím sa lesy úplne zmenili. Pôvodný les ostal zachovaný na troch miestach a ordzovanská dubina je jedným z nich.

Ak človek prehliadne dubáky či kozáky, môže nájsť podivuhodnú humáriu polguľovitú, ktorej chlpatá čiaška dosahuje priemer sotva 7 mm a rastie na zemi medzi opadaným lístím.

Hneď vedľa nájdeme čudesné uško oslie, rastúce jednotlivo, ale najmä v pôsobivých skupinách.

Výlučne na duboch rastie sieťkovec dubový...

...a pečeňovec dubový, ktorý v súlade so svojim menom vyzerá ako čerstvá pečeň. Je to jedlá huba, ktorú som videl prvý krát v živote - tento však vyzeral, ako by už zapáchal a na jedenie vôbec nelákal.

Na báze dubového kmeňa rástli plodnice strapcovky tehlovočervenej.

Z veľkých lupeňovitých húb sme našli napríklad strmuľku inovaťovú...

...jedlú muchotrávku červenkastú...

...i smrteľne jedovatú muchotrávku zelenú.

No skutočné poklady sa skrývali ukryté v takýchto starých pňoch.

Krása obdivuhodnej hlivky vynikne až pri veľkom zväčšení. Veľkosť každej plodničky je okolo 1 mm.

Túto hubku sme zatiaľ neidentifikovali. Priemer klobúka je 4 mm.

Plodničky molízie tmavej majú priemer okolo 2 mm.

A aj keď sa to nezdá, plodničky lachnetky sú ešte menšie.

Plodničky lastúrnika prirasteného majú priemer 4 - 5 mm.

No skutočnými liliputánmi sú tieto miniatúrne hubky, veľké sotva 1 mm.

A aj o existencii zaujímavej zelenice vedia často naozaj len odborníci, ktorí ju hľadajú práve na dubovom dreve.

Za šesť hodín sme v čarovnom lese prešli sotva tristo metrov a úplne nám to stačilo, aby sme si uvedomili, aké hubové poklady les skrýva. Odišli sme s prázdnymi košíkmi, ale kartami v digitáloch plnými obrázkov, hlavami plnými poznatkov a srdciami plnými krásy.

Škoda, že rovnaké porozumenie pre zachovanie pozoruhodného zvyšku našej histórie nemajú lesníci. V nedávnej minulosti sa snažili všetky takéto lesy zniesť zo sveta a nahradiť ich smrekovými a borovicovými monokultúrami. A ani dodnes dochované zvyšky nie sú za vodou - stále je snaha premeniť ich na niečo, čo je z lesníckeho hľadiska užitočnejšie - rozumej ekonomicky výhodnejšie. Záväznosť pravidiel európskeho spoločenstva je u nás na smiech a tak ani vyhlásenie chráneného územia európskeho významu nie je zárukou, že divy ríše húb, viazané na dubový les, prežijú našu malosť a zažiadanosť za peniazmi.

Foto M. Barlog

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

To, čo predviedli Nemci a Taliani, je veľká hanba futbalu, tvrdil Hapal

Tréner národného tímu do 21 rokov Pavel Hapal bol plný emócií.

PLUS

Trinásť rokov trpí epilepsiou. Na Slovensku jej nedokázali pomôcť

Návšteva neurológa sa zmenila na sexuálne obťažovanie.


Už ste čítali?