Dva dni. Deň prvý

Autor: Milan Barlog | 18.2.2007 o 17:59 | Karma článku: 10,29 | Prečítané:  3653x

Dva dni, dva rôzne svety. Jeden hmlistý, zastretý, plný dažďa, snehu. Druhý jasný, iskrivý, pravý zimný. Oba mali jedného spoločného menovateľa – väčšiu časť z nich som prežil mimo dosahu počasia, v podzemných priestoroch dvoch úplne odlišných jaskýň. Keď má našinec, ktorý nie je jaskyniarom, možnosť dostať sa do podzemia, prečo by to nevyužil?

Šarkanova diera je oddávna známa puklinovo-riečna jaskyňa v severných svahoch Vysokého vŕšku nad Poráčom v pohorí Galmus. Jaskyňa je pomerne ľahko prístupná a vzhľadom k tomu aj hojne navštevovaná, čo sa odráža na jej vnútri. Zimujúcim netopierom však nevadia olámané kvaple a počmárané steny, využívajú jaskyňu ako zimovisko. V piatok sme boli skontrolovať ich druhové zloženie a početnosť.

Vzhľadom na počasie tohtoročnej zimy ani neprekvapilo, že sme na snehu pred jaskyňou našli salamandru. V priestoroch za vchodom sme ich našli hodne cez tridsať.


Okrem netopierov a salamandier využívajú podzemné priestory na zimovanie aj menej nápadné, drobné živočíchy. Nájdeme tu moru pivničnú (vľavo) alebo piadivky (vpravo).


Ale najviac nás zaujímali netopiere. Našli sme druhy, ktorých početnosť bola menšia ako po iné roky. Možno to spôsobilo teplejšie počasie, možno netopiere vo väčšom počte zimujú mimo jaskyne v bútľavinách a škárach stromov. Zimujúci podkovár malý.


Voda je fenomén, ktorý podnecuje vznik podzemných priestorov v krasových oblastiach a zároveň podmieňuje ich tvárnosť, jedinečnosť, charakteristický vzhľad.


Tisíce debilov sa podpísali na holých stropoch, na ktorých stopy po olámaných kvapľoch pomaly zahladzuje voda. Koľko z týchto unikátnych prírodných výtvorov leží v sekretároch medzi krištáľovými pohármi a soškami ručiacich jeleňov... Prírodu to však netrápi. Vytrvalo, bez prestávky pracuje na nových tvaroch, nových kvapľoch. Zatiaľ sú maličké, ich mnohorakosť je však zárukou budúcej krásy.


Nehovoriac o tom, že všadeprítomná vytvára nepreberný kaleidoskop krásy všade, kde sa dostane. Zanáša do nepreniknuteľnej tmy pestrosť farieb z povrchu, vytvára mohutné tvary, ktoré ostávajú napriek ľudskej hlúposti neporušené.


V strednej časti viac než 170 metrov dlhej jaskyne sú osadené mreže. Zabudoval ich tu obecný úrad Poráč, ktorý je lídrom snáh o turistické sprístupnenie regiónu. Majú oddeľovať voľne prístupnú časť jaskyne od tej, kam by vstup mal byť len so sprievodcom a v zime kvôli netopierom vôbec. Kľúče, ktoré sme ráno vyzdvihli na úrade, sú nám nanič – nejaký dobrák tu pred nami prepílil oba visacie zámky a dvere v mreži sú voľné, otvorené. Dalo sa to čakať – jaskyniari majú bohaté skúsenosti, čo všetko ľudia dokážu, aby sa dostali aj do podstatne lepšie zabezpečených jaskýň.

A tak voľne prechádzame celou jaskyňou, kolegyňa zo Správy slovenských jaskýň hľadá a eviduje netopiere, s kolegom fotíme, pomáhame si vzájomne pri vysvietení jaskynných kútov, vyháňame z nich hlbokú tmu.


Všetko raz skončí. Trocha navlhnutí, mierne zafúľaní vychádzame pred jaskyňu. Trocha sa oprášim a všetko je v poriadku. Keby som tušil, čo ma čaká o deň neskôr... Zájdem ešte do susednej jaskyne Chyža, sotva 15 metrov dlhej, bez výzdoby, ktorá je známa najmä nálezom najstarších pozostatkov domestifikovaného psa na našom území.


Strmým hrebeňom sa vraciame od jaskyne. Vzduch je plný hmly a poletujúcich dažďových vločiek. Sychravý februárový deň, ktorý sa teplotou temer vyrovná vyrovnanej klíme v Šarkanovej diere.

Foto M. Barlog

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

V mori zachytili čudný zvuk. Zmiznutá ponorka mohla vybuchnúť

V mori v čase zmiznutia ponorky zachytili abnormálny zvuk, ktorý pripomína explóziu.

DOMOV

Policajti, vojaci aj vrtuľník. Vrahov Kubašiaka hľadali tri dni

Obvinenia voči Šajgalovi odznova prejedná prvostupňový súd.

KOMENTÁRE

Slovensko ničí lowcostová mentalita. Kedy s tým niečo urobíme?

Atmosféra nedôstojných príjmov nás ničí.


Už ste čítali?