Hynutie lesov na Spiši začalo v osemdesiatych rokochminulého storočia a vtedy sa vo všeobecnosti pripisovalo znečistenémuovzdušiu. Sekundárnym následkom imisného poškodenia lesov boli kalamitnévýskyty viacerých druhov lykožrútov. Oslabené stromy v umelo založenýchmonokultúrach boli ľahkým cieľom podkôrneho hmyzu. Intenzita napádania bola taká,že nebolo nič zvláštne najmä skoro na jar nájsť v lesoch smreky so zelenoukorunou a holým kmeňom bez kôry. V tej dobe napríklad,a pracovníci vtedajšieho jednotného TANAPu si to isto budú pamätať, sarozchádzali výsledky družicového prieskumu s terénnymi poznatkami právekvôli tomu, že družicové snímky ešte ukazovali zelený les tam, kde už bolistromy s opadanou kôrou, klasifikované okulárne zo zeme ako odumreté.
Po roku 1989 došlo vplyvom útlmu baníckeja priemyselnej činnosti k zníženiu imisnej záťaže, no neznamenalo tozastavenie činnosti drobných chrobáčikov, ktorým lesníci nevedia prísť na meno.Výsledky ich činnosti môžeme vidieť aj dnes. Stovky hektárov súvislých plôchboli vyrúbané, no postup lykožrútov to nijako neobmedzilo. Plochy holín sa ajv súčasnej dobe neustále rozširujú a v doteraz súvislých lesochvznikajú nové. Napriek intenzívnej preventívnej činnosti sa lesníkom nedarí bojs drobným hmyzom zvládať. Hovoríme o hospodárskych lesoch, kde nie súlesníckej činnosti kladené žiadne prekážky a obmedzenia.
Je nesporným faktom, že lesy boli oslabené imisiami. Nofaktom je aj to, že najviac sú postihnuté smrekové monokultúry, ktoré sarozpadajú ako prvé. Smrek je na nepôvodnom stanovišti málo odolnou drevinou,odsúdenou už vopred na zánik. Lesníci skúšajú najprv vyberať z porastujednotlivé napadnuté stromy (často len sucháre), potom vznikne holina a jednotlivéholiny sa postupne zlievajú do rozsiahlych plôch bezlesia. Vo viacerých lesnýchcelkoch za posledných dvadsať rokov nepoznajú inú ako kalamitnú ťažbu.
Napriek tomu málokde nájdeme na plochách holín zalesnené niečoiné, ako smrek. Smrekománia, akokoľvek sa lesníci snažia popierať to, jerealitou. Využíva sa prirodzené smrekové zmladenie (smrek pred uhynutím zvyknemať hojnú úrodu šišiek) a kde nie je, smrek sa naďalej vysádza. Nie ježiadnou raritou nájsť vedľa seba žltnúce, chradnúce odrastené smrekové mladinya vedľa nich čerstvo vysadené smreky. Lesníci akoby ani iné drevinynepoznali. Smrek, smrekovec, borovica. Najmä v poslednej dobe začínajúosvietení majitelia či užívatelia lesov vysádzať jedľu, buk, javor, no aj takabsentuje to, čo je pre prírodu prirodzené – zmiešanie. Kvôli ekonomikepestovania sa jednotlivé dreviny sadia na väčších kompaktných plochách, takžeefekt zmiešania drevín sa stráca a všadeprítomný smrek ajv zmiešaných kultúrach vytvára súvislé plochy vhodné pre rozvoj podkôrnehohmyzu.
Lesníci, akokoľvek sa snažia, nedokážu vypestovať les lepšiea kvalitnejšie, ako to dokáže príroda. Tá na rozdiel od našej ekonomikynepozná žiadnu predpísanú dobu zabezpečenia holiny či rubnú dobu porastu.Pracuje veľkoryso s obrovským množstvom semien a semenáčikov, pracujeselektívne, využíva prirodzenú odolnosť a obranyschopnosť organizmov.Uznávam, že v ekonomickej spoločnosti nie je možné ponechať všetok les navývoj v rámci prirodzených dejov, lebo ekonomická spoločnosť nemá časčakať niekoľko sto rokov na nový prírodný les. Aj preto je v hospodárskychlesoch situácia taká, aká je. Zákon však hovorí o tom, že v národnomparku je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. A aj to je dôvodna ponechanie kalamity v Tichej a Kôprovej doline prirodzenémuprocesu obnovy. Každodenná realita ukazuje, že tam, kde lesníci majú možnosťintervencie, takmer nikdy nedokážu kalamitu lykožrúta zastaviť. Nie je najmenšídôvod veriť im, že v Tichej a Kôprovej doline to dokážu.
V poslednej dobe sa ako lykožrúty vyrojilo množstvovyjadrení, žiadajúcich intervenciu človeka na záchranu lesa, čo je odrazomslabého poznania prírodných procesov. Ľudia, žiaľ, majú tendenciu vidieť lesako záhradu – upravený, čistý, prehľadný. Toto videnie pomáha získavať lesníkomsympatie bežných ľudí. Neznamená to však, že by bolo správne. Ani tennajjemnejší prostriedok, slúžiaci na monitoring, nie na prevenciu – feromónovýlapač – nie je bezproblémový. ŠL TANAP nám aj tohto roku oznámili, koľkomiliónov kusov lykožrútov sa im už podarilo chytiť. Skúste sa niekedy pozrieťdo polyetylénovej rúrky na spodku lapača, koľko druhov a kusov rôznehoužitočného hmyzu skončí v zariadení primárne určenom na bojs lykožrútom. Pestré hrobáriky, zdochlináre, drobčíky, pestroše,zlatoočky, pestrice, lumčíky, všetko z hľadiska ľudského vnímania užitočnédruhy, spojenci človeka v boji so škodcom, ktorý je opäť škodcom lenz hľadiska ľudských záujmov. Aj to je dôvod na ponechanie plôch prírodnémuvývoju. Mali by sme si uvedomiť, mali by sme sa konečne všetci zhodnúť na tom,že v prírodnej rezervácii je ponechanie prírody na samovývoj prednostnépred akýmikoľvek záujmami. Oháňanie sa stupňami ochrany je zbytočné, keď nie jereálny rozdiel medzi lesom v štvrtom a piatom stupni. Na oháňanie saústavne zabezpečenou nedotknuteľnosťou vlastníctva treba odpovedať ústavnoupovinnosťou strpieť obmedzenia v záujme životného prostredia.
Čo štát, samozrejme, nijako nezbavuje povinnosti vyhovieťvlastníkom v ich oprávnených požiadavkách na kompenzácie z dôvoduochrany prírody. Po roku 1989 sa v tomto štáte prešustrovali miliardykorún a každoročne naďalej vynakladáme stovky miliónov na úplnézbytočnosti a nezmysly. Popri tom je problematika odškodnenia majiteľov čivykúpenia pozemkov v chránených územiach, ako je to obvyklé vo vyspelýchspoločnostiach, úplne tristná.
Plochy holín sa aj dnes neustále rozširujú.
Na ich okrajoch neustále usychajú nové stromy. Na snímkumožno vidieť aj zmeny farby stromov v mladinách v ľavej časti snímku.
Hynutie lesa začne viac či menej nápadnými zmenami farbyihličia jednotlivých stromov...
...a pokračuje postupným vyschýnaním stromov.
V takomto lese nie je najmenšia nádej na jeho záchranu.
Foto M. Barlog
