V poslednej dobe som sa stal účastníkom viacerých sedení, na ktorých sa preberali možnosti rozvoja územia „Spišský hrad a pamiatky jeho okolia“, zapísaného v roku 1993 do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO, známeho aj ako Word Heritage. Konštatovali sme, že domáci obyvatelia zväčša význam tohto zápisu nevnímajú ako svetovú prestíž, skôr cítia obmedzenia, ktoré z podmienok zápisu vyplývajú. Mysleli si, že budú prosperovať zo záujmu zahraničných návštevníkov, ale nie sú ochotní zmeniť svoje zadubené zvyky, aby tomu naozaj tak bolo. Krajina okolo Spišského hradu predstavuje jeden neuveriteľný kontrast – svetovo ojedinelú koncentráciu prírodných hodnôt a pamiatok v jedinečnom kaleidoskope ľudskej histórie na jednej a ľudskú ľahostajnosť, obmedzenosť ba až hlúposť na druhej strane. Roky dozadu prichádzajúca jar odkrývala stopy civilizovanej spoločnosti v úchvatnom krajinnom obraze. Táto jar nemusela odkrývať nič – zima nič neprikryla a jar prevzala žezlo s nádielkou, ktorá sa od jesene nijako nezmenila. Som si vedomý toho, že imidž kazí menšina – väčšina sa však tomu ľahostajne prizerá.